Som veľká milovníčka čaju. Zbožňujem sa len tak v zime rozvaliť na gauči, zababušiť sa do deky s knihou v ruke a k tomu si popíjať horúci, voňavý čajík.Moja závislosť viedla k tomu, že v zime vypijem aj 2l čaju.
Pijem ho ráno, keď si idem zabehať, aby som z čierneho alebo zeleného čaju získala potrebný kofeín.
Pijem ho počas dňa proti smädu.
Pijem ho od bolesti (zistila som vlastným prieskumom, že ak ma bolí zub, silný zelený čaj to dokáže celkom schopne utlmiť).
Pijem ho keď som chorá - zázvorový, s medíkom a citrónom.
Pijem ho aj v lete, mätový s ľadom a citrónom.
Pijem ho cestou v autobuse (akýkoľvek) a modlím sa, aby môj termohrnček neskončil niekomu v lone. Pijem ho v práci, v škole, kdekoľvek.
To, že musím každý večer drhnúť zuby, aby som nevyzerala ako narúživá fajčiarka, čo vyfajčí 2 krabičky denne, beriem ako nutnú daň za moju malú neresť.
Naposledy som zistila, ako si urobiť vynikajúci čaj, ktorý mne osobne vyhovuje najviac, ak si chcem iba tak pochutnať.
Čajík musí byť sypaný (alebo doma vysušený). Sáčkové čaje sú žbrndy, resp. možno nie sú až také žbrndy, čo sa zloženia týka, ale chuť sa v žiadnom prípade nechytá na poctivý čaj.
Môj najnovší najobľúbenejší spôsob prípravy je jednoduchý. Sypaný ovocný čajík si zalejem vriacou vodou, nechám vylúhovať. Kľudne aj dlhšie, mám rada silné čaje (hlavne tie ovocné). Osladím si ho, pridám doňho kúsok citróna (žiadne kyseliny citrónové, nič také - ale pravý nefalšovaný citrón), a k tomu pridám ešte štipku vitamínu C v prášku. Ten čaj tiež jemne okyslí - preto nevadí, ak si ho zo začiatku osladím o trochu viac, alebo ak potom pridám ešte trochu medu, keď čajík napoly vychladne. Ked sa všetko vyluhuje, vyberiem sitko na čaj, citrón a už si iba vychutnávam pôžitok zo sladučkého čaju, ktorý je jemne kyselkavý a krásne voňavý. Mňam.
Ak by som mala niekedy fúru peňazí a nevedela by som, čo s nimi, možno by som si zadovážila
niečo z tohto:
No comments:
Post a Comment